Dobrá nálada, a čo ešte? O behu a bežeckých Campoch s Mirkou Francovou

Daj do jednej misky maratónske behy, procesné manažérstvo a materstvo, dobre pomixuj. Výsledkom bude jedinečná Mirka Francová. Možno ju už poznáš ako členku tímu trénerov InstaGYM a spoluorganizátorku bežeckých campov. Okrem toho je však aj oficiálnou tempárkou kráľovskej disciplíny na Medzinárodnom maratóne mieru a kapitánka tímu IT Girls Slovakia a, ako to o sebe tvrdí, „žena, ktorá rada rozpráva o veciach, ktoré ju napĺňajú“. Tak sme to využili, a porozprávali sme sa s ňou o jej srdcovej športovej disciplíne a o tom, ako s ňou vyzerajú campy.

Ako ste sa našli s behom? Ako sa táto tvoja cesta začala?

Pamätám si jeden rozhovor v roku 2011 s mojimi rodičmi o mojom bratovi, ktorý sa v tom čase už venoval behu. Nerozumela som mu, nechápala som, prečo to robí. A keď si pretočíme film môjho života na rok 2012, náhly zvrat nastáva v našej firme, pred Medzinárodným maratónom mieru. Chýbala jedna osoba do štafety. Nahradila som ju ja, odhodlane som sa vybrala počas najväčšej horúčavy na hrádzu s kolegom (nerobte takéto veci, prosím). Po 300 metroch som mala pocit, že to mám spočítané. Lenže moja hlava mi neustále hovorila, že je to výzva, ktorú chcem zvládnuť. Zvládli sme 3 kilometre.

Vtedy sa zmenil môj prístup k vášni môjho brata, zrazu sa premenila na moju motiváciu. Dopomohlo tomu aj zlé obdobie v súkromnom živote, a uvedomenie si toho, že beh mi psychicky pomáha.

Vnímaš nejaké rozdiel medzi tvojimi začiatkami a dneškom?

Prvýkrát som išla behať v prešívanej veste a botaskách, ktoré som si kúpila na detskom oddelení, a to preto, lebo mali na sebe nápis „running“. :) Vypotila som „pol kila“ už len na samotnej ceste na hrádzu. Nedá sa tomu čudovať, síce beh sa už aj pred 10 rokmi považoval do určitej miery za „in“, ale dostupných informácií bolo oveľa menej, neexistovalo toľko komunít a na sociálnych sieťach to vtedy ešte tak nežilo. Čiže, môj bežecký vývin je ovplyvnený 2 rovinami: osobnými skúsenosťami a rozvojom bežeckého sveta.

Povieš nám niečo o svojich bežeckých úspechoch?

Hm, môžem niečo spomenúť... Kvalifikácia na maratón v Bostone a Chicagu. Alebo autentický maratón z mesta Maratón do Atén, ktorý prajem zažiť každému bežcovi, ktorý sa tuží vrátiť na chvíľu do historických bežeckých čias. A nemôžem nespomenúť Medzinárodný maratón mieru, kde robievam vodiča na 4 hodiny v disciplíne  „maratón“. Môj prvý maratón bol práve v Košiciach s týmto časom. Aj táto udalosť spojená so silnými emóciami je pre mňa dôkazom toho, že moje úspechy nie sú úplne o číslach, ale o radosti, napríklad z toho, že sa mi zdôverujú iní bežci, a o príbehoch, ktoré beh prináša.

Za svoj najväčší úspech ale považujem určite to, že behám už približne 10 rokov, a stále ma to baví. Teda, stále viac. Samozrejme, nie je to vždy ružové, a nájsť motiváciu počas lenivých dní sa taktiež dá považovať za úspech.

Aké máš ciele pri výučbe a motivovaní iných? A prečo si sa vlastne rozhodla venovať behu aj ako trénerka?

Ja som sa ani tak úplne nerozhodla. Potvrdila sa tu moja teória, že život je ako puzzle. Veci musia do seba zapadnúť, inak by sa robilo všetko nasilu. Ale teda, udialo sa to tak, že v roku 2016 mi napadlo vytvoriť bežecké združenie žien z IT, s cieľom posilniť povedomie o ženách pracujúcich v tejto oblasti. Na dnes to už prekročilo IT sféru. Minulý rok sme v spolupráci s občianskym združením KedsadaTaksachce rozhodli zorganizovať špeciálny tréningový program pre ženy. Zahŕňal nielen beh na dráhe, ale aj cvičenie v telocvični a prípravu na 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Počas tejto doby sa prirodzene ponúkli príležitosti na osobné konzultácie a individuálne tréningy, postupne začali tieto aktivity vyplňovať môj voľný čas.

Mojimi hlavnými nástrojmi pri trénovaní sú počúvanie mojich zverencov a vnímanie ich potrieb. Nemám rada generické tréningy, pri ktorých sa zabúda na priebežný progres, nezohľadňujú sa pocity a stavy, ktoré prichádzajú po behu. Mojím cieľom je aj viesť začínajúcich bežcov k uvedomeniu si toho, že beh je aktivita na dlhé trate. Nie na šprint. Namiesto „chcieť všetko hneď“ preferujem „krok po kroku“.

A máš vôbec čas na vlastné tréningy? Ako sa udržuješ v kondícii?

Behávam každý deň. Mám prácu, ktorá mi umožňuje behať aj cez obed. To mám najradšej, na rozdiel od večerných tréningov, ktoré neznášam. :)

Snažím sa niekoľkokrát týždenne cvičiť jogu alebo s vlastnou váhou tela, lebo nielen behom je z človeka bežec. A hlavne nezranený bežec. Na kondíciu sú tu intervalové behy. Keďže som vytrvalec, najradšej mám silové intervaly, ktoré sú o niečo pomalšie ako rýchlostné, ktoré beriem ako nevyhnutné zlo.
Voľno mám vtedy, keď mi to telo naznačí pocitom únavy. Ale, keďže niekedy láska k behu dokáže poraziť tento pocit, tak sledujem aj základné štatistiky, napríklad môj kľudový tep a variabilitu srdcového tepu.

Máš nejakú obľúbené bežecké trasy?

Úplne najradšej mám dlhé behy v prostredí, ktoré nepoznám. Rada sa hrám s mapami, hľadám to, čo som ešte nevidela. Vďaka tomu je každá moja dovolenka ako bežecké sústredenie.
Ale platí to aj doma. Bývam v Košiciach, a dokážem určiť exaktné vzdialenosti medzi bodom A a bodom B. Opýtaj sa ma, ako ďaleko sa nachádza konkrétne obchodné centrum od miesta, kde sa práve nachádzaš, a ja ti dám presné číslo.

Viem si však vybrať obľúbenú trasu aj z tých, ktoré už poznám. Sú to určite lesné cesty, konkrétne v Košiciach medzi Ružínom a Jahodnou. V Tatrách rada behávam Ždiarsky okruh a keď potrebujem niečo tempové, tak vybehnem na chodník Tatranskej magistrály. 

Čo je podľa teba kľúčové pre úspech v behu a udržanie si motivácie?

Vydržať. Teda, najprv si vytvoriť návyk (trvá to vraj 21 dní), a potom už len nepoľaviť. A mať z toho radosť. Ak sa príjemné pocity nedostavia, tak je skoro nemožné vydržať, lebo sa to robí nasilu. Stres príde tak či tak, ale má byť pozitívny. Treba si uvedomiť aj to, že nie každý musí byť bežec len preto, lebo je to dnes „in“.

V čom vidíš najväčší potenciál v bežeckom športe v kontexte zdravia?

Možno to bude znieť prekvapivo, ale najväčšie benefity vidím v oblasti psychického zdravia. Stretávam sa s prehnaným prístupom k tréningom, ktorý vedie k negatívnym vplyvom vo fyzickej oblasti. Nepoznám ale človeka, ktorý by sa po kľudnom prebehnutí necítil lepšie ako pred ním.

Máš nejaké tipy pre tých, ktorí sa chcú začať venovať behu a dosiahnuť v ňom úspech?

Neponáhľať sa, neriadiť sa egom a nehanbiť sa pýtať skúsených bežcov. Ale pozor na to, kto to bude. Na sociálnych sieťach je veľa samozvaných odborníkov na všetko, treba preto preveriť reálne skúsenosti a znalosti. Osobne si myslím, že dobrý začiatok predstavuje aj bežecký alebo iný športový camp. 

A pre motiváciu si treba kúpiť oblečenie, ktoré dodá pocit radosti. Bez srandy, a odkazujem to najmä ženám. :) No a pre budovanie dlhodobého návyku je taktiež dôležité si nájsť komunitu alebo aspoň jedného parťáka. Na bežeckom campe sa takáto komunita vytvorí prirodzene, a to dokonca s možnosťou dopriať si občas aj pauzu od sociálnych interakcií vo wellnesse.

Čo považuješ za najväčšie prínosy účasti na bežeckých campoch InstaGYM? Ako sa líšia od samostatného bežeckého tréningu?

Základom je odborné vedenie. Nie však iba v samotnom behu. Cieľom je vytvorenie a upevnenie si komplexného návyku, čiže dôraz sa kladie aj na aktivity, ktoré sa majú vykonávať pred behom a po ňom. Nie náhodou sa vyberá aj prostredie tak starostlivo. Ak sa totižto všetko deje na krásnom mieste, spomienka ostane dlhšie a návyk sa tak vytvorí ľahšie. Kľúčová je aj komunita, vedomie, že účastník v tom nie je sám, ale s ľuďmi, ktorí majú rovnaké ciele aj zmýšľanie. A pokiaľ som súčasťou nejakej komunity ja, je postarané aj o poriadnu zábavu.

Ako sa vyberajú lokality?

Daná lokalita mi musí dávať zmysel. Vysvetlím to. Do Tatier nepôjdeme vtedy, keď sú chodníky pokryté ľadom, lebo behu takto veľmi neublížime. Do Toskánska sa síce môžeme vybrať aj v marci, ale prečo to nerobiť na vinobranie, napríklad? Výber sa teda deje s cieľom spojiť výzvu so zážitkom. To je taktiež silno motivačné.

Ako tvoje skúsenosti z bežeckého tréningu ovplyvňujú obsah a štruktúru bežeckých campov?

Veľmi. Štruktúra je postavená presne na tom, čo mne pomohlo v začiatkoch, čo mi chýbalo a v čom som potrebovala usmernenie. Tieto témy rozoberám aj s bežcami, ktorí sa zverili do mojich rúk, vidím teda to, ktoré tendencie sa opakujú pravidelne. Nie je to len samotný šport, ale aj iné oblasti, napríklad vplyv menštruačného cyklu na beh. Mojim nástrojom je popritom všetkom aj dobrá nálada, pracujem s ňou, a ide to ľahko, lebo je nákazlivá.

Ako sú bežecké campy s InstaGYM prispôsobené rôznym bežeckým úrovniam?

Je to výzva. Pri tvorbe konkrétneho campu ešte nie je pre nás jasné, kto sa ho zúčastní, preto ho musíme vyskladať tak, aby bol užitočný a zábavný pre začiatočníkov aj pokročilých. Na 2 stoličkách sa síce sedieť nedá, ale vymysleli sme to tak, že sa všetky úrovne stretávajú pri rozcvičke a výkluse. Strednú časť tréningu si každý môže prispôsobiť vlastnému tempu. Aj tu sa ukazuje kľúčová dôležitosť správneho výberu lokality. Dané miesto určite musí zvládnuť 12-15 ľudí a musí spĺňať očakávania rôznych úrovní.

Ako sa dá zapojiť do tvojich bežeckých campov?

Vyplnením nezáväznej registrácie na stránkach Instagym.sk. Je to takéto jednoduché. Všetky otvorené campy pod mojím vedením sú dostupné na mojom trénerskom profile alebo v sekcii Running na podstránke Fit Campov.

Ale aj sociálne siete sú cestou. Ja sama som denne aktívna na Instagrame , takže rada zodpoviem akékoľvek otázky.

Zdroj fotiek: archív Mirky Francovej