mindfulness

Ako dokážeme byť prítomnejší a žiť so zdravým nadhľadom? Odpovedá Rastislav Šumec, lekár a obdorník na “mindfulness”

Počul(a) si už o pojme mindfulness? Vieš o tom, že práve táto mentálna schopnosť môže zmeniť spôsob, ako veci vnímame a ako regujeme i uprostred najnáročnejších chvíľ? Poďme sa na jeho podstatu a tipy, kde sa môžeš túto metódu naučiť, pozrieť so slovenským odborníkom Rastislavom Šumcom. Je zástupca prednostu Ústavu psychológie a psychosomatiky na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity. V rámci svojej práce sa venuje okrem iného práve vplyvu tzv. mindfulness na duševné zdravie, náladu a štruktúru mozgu. Absolvoval lektorský výcvik na Oxfordskej univerzite a od roku 2016 učí o mindfulness budúcich lekárov a sestry na Masarykovej univerzite. Teraz máš jedinečnú možnosť zistiť niečo o jeho know-how v tomto rozhovore.

Čo ťa inšpirovalo začať s mindfulness a aká bola tvoja cesta k spoznaniu tejto metódy liečenia úzkosti a práce s mysľou?

K mindfulness ma popravde priviedla tá istá motivácia, ktorá ma priviedla neurológii a neurovedám, a to úprimná zvedavosť a chuť lepšie rozumieť tomu, ako mozog a myseľ fungujú, a ako toto porozumenie môžme použiť k tomu, ako zlepšiť naše duševné zdravie. Aj keď neurovedy zažili v posledných 20-30 rokoch veľkú revolúciu čo sa kvality technológie a objavov týka, stále majú svoje limity a na ceste poznávania našej mysli sú schopné nás doviesť len obmedzene ďaleko. Mindfulness pre mňa predstavovala spôsob, ako svoju myseľ skúmať z nového uhlu. A to za použitia najpokročilejšieho a najkomplexnejšieho nástroja, ktorý my ľudia máme k dispozícii, myseľ samotnú.

Čo všetko pojem mindfulness obnáša?

Mindfulness možno definovať ako schopnosť byť si plne vedomý toho, čo sa odohráva v prítomnom okamihu (či už v našej mysli a tele, alebo vo vonkajšom svete) a to bez toho, aby sme to hodnotili, impulzívne na to reagovali, či sa tým nechali zahltiť. Je to prirodzená schopnosť, ktorú má v sebe každý z nás a ktorú môžme konkrétnym a realistickým spôsobom v sebe trénovať, prostredníctvom tzv. mindfulness tréningu.

AKO NA LEPŠÍ SPÁNOK? TIPY NA ZDRAVÉ NÁVYKY AJ EFEKTÍVNE CVIČENIA

Je táto metóda pre každého? Pre koho je vlastne určená?

Táto metóda má skutočne potenciál byť prospešná pre veľmi širokú škálu ľudí. Vo svete existujú mindfulness programy určené pre bežnú populáciu, pre deti, dospelých, seniorov, či pacientov s najrôznejšími diagnózami. Kľúčové vždy je, aby daný program bol citlivo ušitý na mieru danej populácií a dobre rozumel jej špecifickým potrebám.

Čo by si odporučil tomu, kto s mindulness začína, alebo sa nikdy nevenoval meditácii?

Ciest je mnoho. Je možné sa napríklad:

  • naživo zúčastniť mindfulness programu vedených certifikovaným lektorom
  • prečítať si niektorú s kníh o mindfulness, ako sú Všímavost: Jak najít klid v uspěchaném světě (Williams, Penman), alebo Život samá pohroma (Kabat-Zinn)
  • skúsiť niektoré z doporučených aplikácií, ako su Headpsace, Calm, či 10% Happier.

Ktorí učitelia ťa inšpirujú a prečo?

Inšpirujúcich učiteľov je mnoho, menoval by som napríklad Jon Kabat-Zinn, Christina Feldman, Chris Cullen, Trish Bartley, Rebecca Crane či Willem Kuykem. Kto ma však ovplyvnil najviac je prof. Mark Williams – emeritný profesor Oxford Mindfulness Centre a zakladateľ programu Mindfulness-Based Cognitive Therapy, ktorý i učím na Lekárskej fakulte v Brne v rámci akademického centra Mindfulness Research and Practice Network of Masaryk University. Na prof. Williamsovi sa mi páči, ako pri všetkej svojej expertíze stále ostáva “pri zemi” a dokáže zrozumiteľne, výstižne, no zároveň vľúdne a s pokorou rozprávať o mindfulness z pohľadu modernej psychológie tak, že tomu rozumie prakticky každý.

Vieš si spomenúť na prípad, kedy si videl, že mindfulness niekomu reálne pomohla fyzicky? (Či už s psychosomatickými alebo reálnymi syndrómami/bolesťou atď.)

Doteraz som pracoval predovšetkým so zdravými jedincami, ktorí zásadnejšie zdravotné problémy nemali a skôr sa potrebovali popasovať so svojou psychikou a naučiť sa pracovať s vlastnou mysľou. Možno však čitateľov zaujme napríklad príbeh jednej mojej účastníčky, ktorej sa po tom, ako sa s manželom dlhšiu dobu neúspešne snažili o dieťa, podarilo po znížení stresu na konci kurzu otehotnieť. Faktorov vedúcich k úspešnému počatiu samozrejme mohlo byť viac a nieje možné udeliť všetok kredit mindfulness, avšak minimálne z pohľadu účastníčky bolo práve absolvovanie takéhoto kurzu kľúčové.

Dá sa mindfulness používať aj na dosahovanie osobných cieľov?

Mindfulness nás učí uvedomiť si a priamo cítiť, čo je pre našu duševnú pohodu dôležité. Učí nás na základe našej vlastnej skúsenosti múdro rozlišovať, čo nám prospieva a čo nie a následne si byť schopný zvoliť, aké rozhodnutia (vrátane tých veľkých) v živote urobíme. Inými slovami, áno dá. 🙂

Posilni telo aj myseľ s InstaGYM


A čo stresové situácie? Akým spôsobom vlastne náš mozog reaguje na stres a akým spôsobom dokáže metóda mindfulness meniť naše vnímanie na psychologickej a fyzickej úrovni?

Naše telo prirodzene reaguje na stresový podnet aktiváciou tzv. sympatického nervového systému. Tento systém reprezentuje tzv. “fight or flight” reakciu, čo je odpoveď, ktorú máme spoločnú s mnohými zvieratami. Na rozdieľ od zvierat však my ľudia stojíme pred jednou prekážkou, ktorá nám niekedy komplikuje život i zdravie. Zatiaľ čo u zvierat sa tento nervový systém po odoznení bezprostredného nebezpečia prirodzene deaktivuje a umožňuje zvieratám si takpovediac “vydýchnuť”, my ľudia máme (kvôli oveľa komplexnejšiemu nervového systému) schopnosť o týchto stresujúcich témach premýšľať aj po tom, čo už to nieje nutné. A je to práve toto premýšľanie, ktoré môže sympatický nervový systém udržovať aktivovaný dlhšie, než je prirodzené, čo môže mať nežiadúci vplyv na naše zdravie. Mindfulness nám pomáha uvedomiť si, keď nad vecami začíname premýšľať už do tej miery, že to prestáva byť prospešné či konštruktívne a pozýva nás k tomu prepnúť z režimu neustáleho premýšlania do režimu bytia, čo dokáže byť pre našu myseľ veľmi stabilizujúce.

Ľudia majú tendenciu cítiť sa vinní za to, že sú smutní alebo nešťastní, alebo že prehnane reagovali v tej ktorej situácii. Akým spôsobom mindfulness pristupuje k takejto reaktívnosti a vlastne negatívnym pocitom ako takým?

Ako známy neurológ a psychiater Viktor Frankl povedal: “Medzi podnetom a reakciou existuje priestor. V tomto priestore je naša sloboda a sila zvoliť si, ako budeme reagovať.” Mindfulness nás tým, že nás učí sa vo vlastnej mysli lepšie orientovať, pomáha tento priestor rozširovať. Začíname si byť viac vedomí našich myšlienok, emócií, automatizmov a reaktivity a na základe tohto uvedomenia získavame priestor k tomu voliť si, aká bude naša odpoveď. Postupne sa stávame zručnejší a dovednejší v zaobchádzaní s vlastnou mysľou, vďaka čomu sú naše voľby menej reaktívne a viac adekvátne danej situácií.

Viac o mindfulness sa dozvieš aj na webe MUNI.

#instagym
Idem do toho